Siedmy odtieň

13. júna 2017 23:30, Prečítané 1 561x, poeta, poe-try

Každému človeku,

ktorého pustíme

bližšie než teba je

časť srdca necháme.

Prečo však krojíme

o niečo navyše

ako je potrebné…

Pritiahnuť tie časti

svojho srdca späť

chuť hrdlo vykričať

zničiť tie bolesti

železom žeravým

konce nervov spáliť,

citové útrapy.

Nad morom v diaľave

záblesky svetelné

sledovať z nábrežia,

vlasmi ti prebehne

vietor keď dvíha sa

spomienky priveje,

energiu búrky cíť

a blížiaci sa dážď.

Prichádza temnota

správneho odtieňa,

toho do ktorého,

duša je odetá.

Sporo, predsa bdelá.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Oči na umenie

29.04.2021

Predstavoval si, že písať poviedky je ako modelovať postavu z hliny. Proces začína ako osekávanie hrubých čŕt z obrovského kvádra. Postupne nadobúda siluetu. Tí menej zruční nevytvoria nič rozoznateľné. O niečo lepšia poviedka má svoje časti, hlavu, hruď, končatiny… Ale len skutočný majster vie vytvarovať črty, prepracovať detaily, dotvoriť atmosféru. [...]

Búrka

10.10.2018

V diaľke sa ozval hrom. Oblaky tmavli, svetla ubúdalo, svet dostal nový filter. Zdvihol sa vietor a so sebou niesol nánosy prachu a lístia. O pár chvíľ sa objavili prvé kvapky. Blesk na obzore. Kým dokráčala k dverám, začalo pršať. Sediac na prahu pozorovala, ako sa zem pomaly stráca pod vodou. Nápory dažďa a vetra neustávali. Každých pár sekúnd siluety budov zalialo [...]

Cela

27.08.2018

Štvorcový pôdorys. Posteľ bez ostrých hrán. Stolička. Matrac, ktorý dávno stratil svoju mäkkosť, za to nabral vlhko a tvar po tých, ktorých prekonal vo svojej životnosti. Zrazu zmenil polohu. Už nepozeral do steny, ale do stropu. Spomienky sú posledný život, ktorý ešte mal. Hviezdy… Ležal v tráve a hľadel na oblohu. Okolo nízke stromy, nič iné. Meteor! Och, to mu [...]

Najnovšie správy