Za ním

11. mája 2017 03:30, Prečítané 305x, poeta, poe-try

Pozrieť na oblohu

hviezdami zaplnenú

dve žiaria viac

tvoje oči

srnky cez cestu

mnohé

tvoj výraz v tvári

čítať neviem

prečo mi nepovieš…

ale ja vlastne

-uvedomenie-

žiadnym ľudským slovám

nemám šancu rozumieť

čo robíš

to ma očarí

z pier si mi

slová vzal

tak iba sedím

je toto skutočné?

pre teba nuda

nezaspíš?

v úžase nemom

snažím sa pochopiť

význam tvojich slov

irónia či nie

prečo tá námaha

pre mňa, prečo

nerozlúštim

ešte nie

nespontánna

a ty len ideš

ideme, ty

dancing with your car.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Oči na umenie

29.04.2021

Predstavoval si, že písať poviedky je ako modelovať postavu z hliny. Proces začína ako osekávanie hrubých čŕt z obrovského kvádra. Postupne nadobúda siluetu. Tí menej zruční nevytvoria nič rozoznateľné. O niečo lepšia poviedka má svoje časti, hlavu, hruď, končatiny… Ale len skutočný majster vie vytvarovať črty, prepracovať detaily, dotvoriť atmosféru. [...]

Búrka

10.10.2018

V diaľke sa ozval hrom. Oblaky tmavli, svetla ubúdalo, svet dostal nový filter. Zdvihol sa vietor a so sebou niesol nánosy prachu a lístia. O pár chvíľ sa objavili prvé kvapky. Blesk na obzore. Kým dokráčala k dverám, začalo pršať. Sediac na prahu pozorovala, ako sa zem pomaly stráca pod vodou. Nápory dažďa a vetra neustávali. Každých pár sekúnd siluety budov zalialo [...]

Cela

27.08.2018

Štvorcový pôdorys. Posteľ bez ostrých hrán. Stolička. Matrac, ktorý dávno stratil svoju mäkkosť, za to nabral vlhko a tvar po tých, ktorých prekonal vo svojej životnosti. Zrazu zmenil polohu. Už nepozeral do steny, ale do stropu. Spomienky sú posledný život, ktorý ešte mal. Hviezdy… Ležal v tráve a hľadel na oblohu. Okolo nízke stromy, nič iné. Meteor! Och, to mu [...]

Najnovšie správy