V noci túlavá

4. mája 2017 01:17, Prečítané 1 556x, poeta, poe-try

Nechá sa viesť

prázdnymi ulicami

posledné lúče Slnka

poslané Mesiacom

rybár s vedrom

udicou, s nádejou

bez ryby

chytá kalamára

zvuk áut

po mokrej zemi

a tichý šum

kvapky na hladine

sem tam preruší

myšlienky túlavé

vánok sa ostýcha

petrichor

kráčaj pomaly

tá masa vody

hypnotizuje

ťahá k sebe

odtiaľ prišla

tam sa má vrátiť

zahynúť jeden

z veľa životov

krídla zlámané

nedorastú

oči zúfalé

úsmev zakryje

tu som

všetci odišli

len ty mi zostávaš

ty – ja.

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Oči na umenie

29.04.2021

Predstavoval si, že písať poviedky je ako modelovať postavu z hliny. Proces začína ako osekávanie hrubých čŕt z obrovského kvádra. Postupne nadobúda siluetu. Tí menej zruční nevytvoria nič rozoznateľné. O niečo lepšia poviedka má svoje časti, hlavu, hruď, končatiny… Ale len skutočný majster vie vytvarovať črty, prepracovať detaily, dotvoriť atmosféru. [...]

Búrka

10.10.2018

V diaľke sa ozval hrom. Oblaky tmavli, svetla ubúdalo, svet dostal nový filter. Zdvihol sa vietor a so sebou niesol nánosy prachu a lístia. O pár chvíľ sa objavili prvé kvapky. Blesk na obzore. Kým dokráčala k dverám, začalo pršať. Sediac na prahu pozorovala, ako sa zem pomaly stráca pod vodou. Nápory dažďa a vetra neustávali. Každých pár sekúnd siluety budov zalialo [...]

Cela

27.08.2018

Štvorcový pôdorys. Posteľ bez ostrých hrán. Stolička. Matrac, ktorý dávno stratil svoju mäkkosť, za to nabral vlhko a tvar po tých, ktorých prekonal vo svojej životnosti. Zrazu zmenil polohu. Už nepozeral do steny, ale do stropu. Spomienky sú posledný život, ktorý ešte mal. Hviezdy… Ležal v tráve a hľadel na oblohu. Okolo nízke stromy, nič iné. Meteor! Och, to mu [...]

Najnovšie správy