Ex-trasystoly tebe

11. februára 2017 13:27, Prečítané 1 735x, poeta, poe-try

Nikdy sa nedostaneš

z môjho srdca von

hoc ako mi vzdoruješ

svojou ľahostajnosťou.

Neboli to motýle

v brušnej dutine

bolo to niečo viac,

niečo viac hlboké

Srdce mám celistvé

jedine pri tebe,

vždy keď ťa uvidí

radosťou poskočí,

lež nato vzápätí

kŕčom ma zabolí

naše priateľstvo

patrí už minulosti…

Slzy z očí

von nepustím

ale ani teba

zo svojho srdca.

Úder už navždy vynechá.

Tag: extrasystola, hlboký, srdce

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Oči na umenie

29.04.2021

Predstavoval si, že písať poviedky je ako modelovať postavu z hliny. Proces začína ako osekávanie hrubých čŕt z obrovského kvádra. Postupne nadobúda siluetu. Tí menej zruční nevytvoria nič rozoznateľné. O niečo lepšia poviedka má svoje časti, hlavu, hruď, končatiny… Ale len skutočný majster vie vytvarovať črty, prepracovať detaily, dotvoriť atmosféru. [...]

Búrka

10.10.2018

V diaľke sa ozval hrom. Oblaky tmavli, svetla ubúdalo, svet dostal nový filter. Zdvihol sa vietor a so sebou niesol nánosy prachu a lístia. O pár chvíľ sa objavili prvé kvapky. Blesk na obzore. Kým dokráčala k dverám, začalo pršať. Sediac na prahu pozorovala, ako sa zem pomaly stráca pod vodou. Nápory dažďa a vetra neustávali. Každých pár sekúnd siluety budov zalialo [...]

Cela

27.08.2018

Štvorcový pôdorys. Posteľ bez ostrých hrán. Stolička. Matrac, ktorý dávno stratil svoju mäkkosť, za to nabral vlhko a tvar po tých, ktorých prekonal vo svojej životnosti. Zrazu zmenil polohu. Už nepozeral do steny, ale do stropu. Spomienky sú posledný život, ktorý ešte mal. Hviezdy… Ležal v tráve a hľadel na oblohu. Okolo nízke stromy, nič iné. Meteor! Och, to mu [...]

Najnovšie správy