3. februára 2017, Prečítané 1 705x, poeta
Dvíham sa z popola spomienka zabolí padám v ňu znova. Pokus ďalší neúspešný tvár dobitá. Klbko bolesti plač tichý dych mi nevráti. Stvorenie ak šťastné si úzkosť zabi. Pozriem raz vzad uvidím svoju tvár s pehami nádeje? Viac nie. Len vĺča zúfalé.
Pokračovanie článku