Blog Poety

Pozrieť na oblohu hviezdami zaplnenú dve žiaria viac tvoje oči srnky cez cestu mnohé tvoj výraz v tvári čítať neviem prečo mi nepovieš… ale ja vlastne -uvedomenie- žiadnym ľudským slovám nemám šancu rozumieť čo robíš to ma očarí z pier si mi slová vzal tak iba sedím je toto skutočné? pre teba nuda nezaspíš? v úžase nemom […]

Lucidita vedomia kam si sa podela mesiace nezvestná spomienku odplaší kašeľ chronický dym drahej cigary zvykla si na život bez teba ópium na bolesti už viac nezaberá.

Nechá sa viesť prázdnymi ulicami posledné lúče Slnka poslané Mesiacom rybár s vedrom udicou, s nádejou bez ryby chytá kalamára zvuk áut po mokrej zemi a tichý šum kvapky na hladine sem tam preruší myšlienky túlavé vánok sa ostýcha petrichor kráčaj pomaly tá masa vody hypnotizuje ťahá k sebe odtiaľ prišla tam sa má vrátiť zahynúť […]

Silná navonok zraniteľná zvnútra hlúpa a naivná brnenie z pichliačov srdce jej bodá nevidíš cez hustú obranu spletených zábran hrubú a širokú obklopujúc hranice tieňa duše plačúcej nikdy nebola dieťa prastará, nevinná toľko životov vesmírmi zažila toľkokrát zomrela bolesť nevidíš to je jej planéta ostne predlhé týrajú dušu boria sa do […]

Kráčať svetom… Nepoznaná chcem Bez teba však sotva vládzem Zahalená závojom iba oči áno, hľadajú tie tvoje Držať hlavu vysoko s hrdosťou vztýčenú dokážem len naoko Trmácať sa cestami opustených duší Samota ma objíme Spoločnosť ľudských bytostí Je môj závoj Bolesť z teba Však drží ďalej Od môjho ja Si ten chýbajúci kúsok puzzle v mojej hrudi.

Those who fly high on the bright sky Do you really wanna know How far do they need to go? Wandering around the world Although never on path wrong Changing mind like free wild winds Flying high with their strong wings Those are lost brothers wearing black feathers.

Znie ako najúprimnejšie zákutie hĺbky duše Hudby prečo všetci počúvame melódie tak strašne umelé toto je život zmotnený v tónoch čo je to za bolesť nútiacu ľudí potlačiť radosť akoby cítili že si ju nezaslúžia strnulo upätí vyjadriť len smútok starosť a podstatu hanbiac sa zahubia názormi druhých znie ako The most raw má svoj svet ako by […]

Žila som v objatí tvojich slov Bola som preludom tvojich snov. Ako múza neskutočná žiarivá, ale nie reálna. To vedel si. Nepriznal si. Vlastnej duši. Sťa by ti hmla svet vonkajší vidinou skalila. A mňa v ňom ak v ňom som avšak teraz už len prízrakom. Naveky.

Prechádzam davom, chýbaš mi. Thajským marketom, srdce mi zastaví. Vtedy po prvý krát, čo ma zabolelo. Kráčam, keď zrazu spoznávam… pieseň. Zastavím seba. Slzu už nestihnem. Počúvam slová, nemajú zmysel, prečo ma ľúbi, ja nie som ona. Dlho mi trvalo, kým som pochopila. Bolo však neskoro, už som zomierala. „Nikto nepovedal, […]

Nikdy sa nedostaneš z môjho srdca von hoc ako mi vzdoruješ svojou ľahostajnosťou. Neboli to motýle v brušnej dutine bolo to niečo viac, niečo viac hlboké Srdce mám celistvé jedine pri tebe, vždy keď ťa uvidí radosťou poskočí, lež nato vzápätí kŕčom ma zabolí naše priateľstvo patrí už minulosti… Slzy z očí von nepustím ale ani […]