Ten oheň, ktorý si zapálil, ktorý ma chránil ten si zahubil. Ten plameň, ten vo mne tlel aj keď si odišiel ešte dlho spánok mi nechýbal, ale ty áno. Neodišiel si. Poslala som ťa. Preč, zo strachu, že zničím nás oboch tak sa aj stalo. Som už len troska duch človeka čo horel jasným svetlom a svietil napriek hlasom no miesto hudby obsadil […]

Stojím na pláni s vetrom v objatí do diaľav ďalekých mračím pohľad pozorný. Temný obzor tmavé oblaky, západ vzdialený hlúposťou zovretý. Cítim tam kraje temúce, pustnúce plné ľudských túžob úzkych. Celý svet však hľadí na bábky ľudských viet, čo myšlienka to vidieť každá veta krivá nota. Okolo stojaci tančiaci pajáci boja […]

Ach hviezdy nositeľky veľkých nádejí Oceán sĺz spev bolesti ranených nevinných Každý krok a každý nádych pohyb vpred, svet. poznáš ten pocit Keď život zabolí, smútok v povetrí ty so slzou na dlani. Keď život zastoná, ohneš sa v páse, padneš na kolená. Už si niekedy stratil sám seba pre všetkých ostatných? nehľadaj […]

Dvíham sa z popola spomienka zabolí padám v ňu znova. Pokus ďalší neúspešný tvár dobitá. Klbko bolesti plač tichý dych mi nevráti. Stvorenie ak šťastné si úzkosť zabi. Pozriem raz vzad uvidím svoju tvár s pehami nádeje? Viac nie. Len vĺča zúfalé.

Mladí a naivní takí sme boli prekážky nevideli smiechom ich brodili. Povrchní a blázni takí sme boli na každý problém hľa, krásne riešenie! Akí úsmevní. Takí sme boli takí menia svet takí zostaňme takí mnoho liet Lež trpkosť nás zmenila ľútosť, svet, priatelia, hoc neúspech neodradil, oči dospelých otvoril. A tým nás zmenil.

Bez teba som troska. Bez tvojej nehy som iba doska. Poddávajúc sa vlnám mora na hladine drží ma len tá mne vlastná bezvôľa drevená plávajúc zlomená. Úbohý a smutný pohľad na rúcajúci sa svet čo sa stalo s vesmírom prečo si odišiel tiež. vráť sa prosím

Víchor vo vlasoch slzy v očiach rozmazaný svet cválaj nespútaná radosť zamrznutý les divoký smiech tryskom leť biela krajina s každým nádychom prudká bolesť len bež rytmus tvojich skokov ponad potok srnky rozpŕchol pozri hmla sa valí tichým úbočím ani vánok a stoj.

Na hranách páperia tancujem nemá, skok a ladný oblúk s notami z tvojho pera. V jednej chvíli vstaň a bojuj tento svet dal ti viac, dlh musíš splatiť a mosty spáliť… kým z teba zostane len prázdna fráza.

Bolí ma detský plač, keď plný strachu zúfalstva a strát zájde pod kožu. Bolia ma choroby ľudské, keď cítim bojovať tie srdcia statočné každým úderom. Bolia ma rozhodnutia tých, čo majú moc zachrániť svet, no chránia svoje egá hlúpou hŕbou slepých viet. Cítiť každý záchvev tých bolestí si ma naučil v mojom prekliatí.