Bez teba som troska. Bez tvojej nehy som iba doska. Poddávajúc sa vlnám mora na hladine drží ma len tá mne vlastná bezvôľa drevená plávajúc zlomená. Úbohý a smutný pohľad na rúcajúci sa svet čo sa stalo s vesmírom prečo si odišiel tiež. vráť sa prosím

Víchor vo vlasoch slzy v očiach rozmazaný svet cválaj nespútaná radosť zamrznutý les divoký smiech tryskom leť biela krajina s každým nádychom prudká bolesť len bež rytmus tvojich skokov ponad potok srnky rozpŕchol pozri hmla sa valí tichým úbočím ani vánok a stoj.

Na hranách páperia tancujem nemá, skok a ladný oblúk s notami z tvojho pera. V jednej chvíli vstaň a bojuj tento svet dal ti viac, dlh musíš splatiť a mosty spáliť… kým z teba zostane len prázdna fráza.

Bolí ma detský plač, keď plný strachu zúfalstva a strát zájde pod kožu. Bolia ma choroby ľudské, keď cítim bojovať tie srdcia statočné každým úderom. Bolia ma rozhodnutia tých, čo majú moc zachrániť svet, no chránia svoje egá hlúpou hŕbou slepých viet. Cítiť každý záchvev tých bolestí si ma naučil v mojom prekliatí.