Predstavoval si, že písať poviedky je ako modelovať postavu z hliny.
Proces začína ako osekávanie hrubých čŕt z obrovského kvádra.
Postupne nadobúda siluetu. Tí menej zruční nevytvoria nič rozoznateľné. O niečo lepšia poviedka má svoje časti, hlavu, hruď, končatiny…
Ale len skutočný majster vie vytvarovať črty, prepracovať detaily, dotvoriť atmosféru. Vdýchnuť jej život a vtiahnuť čitateľa.
S čím však umelec nespraví nič, je kvalita zraku toho, kto sa na umenie díva. Slepý neuvidí majstrovské detaily. Niektorý čitateľ nikdy neuvidí príbeh, ktorý autor napísal.