Každému človeku,
ktorého pustíme
bližšie než teba je
časť srdca necháme.
Prečo však krojíme
o niečo navyše
ako je potrebné…
Pritiahnuť tie časti
svojho srdca späť
chuť hrdlo vykričať
zničiť tie bolesti
železom žeravým
konce nervov spáliť,
citové útrapy.
Nad morom v diaľave
záblesky svetelné
sledovať z nábrežia,
vlasmi ti prebehne
vietor keď dvíha sa
spomienky priveje,
energiu búrky cíť
a blížiaci sa dážď.
Prichádza temnota
správneho odtieňa,
toho do ktorého,
duša je odetá.
Sporo, predsa bdelá.