5-7-6

4. júna 2017, poeta, poe-try

Stáť bez pohnutia

uprostred izby

oči na stenu

pokope dušu

držať si rukami.

Hlúpa to snaha

predísť svojmu rozpadu.

Ľudia sú si navzájom

ako kúsky skladačky.

Niekedy im sedí tvar,

občas pekne sadne vzor,

veľmi často z toho nič

totiž len raz oboje.

Zmieriť sa s tým treba, človeče.