Nechá sa viesť
prázdnymi ulicami
posledné lúče Slnka
poslané Mesiacom
rybár s vedrom
udicou, s nádejou
bez ryby
chytá kalamára
zvuk áut
po mokrej zemi
a tichý šum
kvapky na hladine
sem tam preruší
myšlienky túlavé
vánok sa ostýcha
petrichor
kráčaj pomaly
tá masa vody
hypnotizuje
ťahá k sebe
odtiaľ prišla
tam sa má vrátiť
zahynúť jeden
z veľa životov
krídla zlámané
nedorastú
oči zúfalé
úsmev zakryje
tu som
všetci odišli
len ty mi zostávaš
ty – ja.