Lior

17. februára 2017, poeta, poe-try

Znie ako najúprimnejšie zákutie

hĺbky duše Hudby

prečo všetci počúvame

melódie tak strašne umelé

 

toto je život zmotnený v tónoch

 

čo je to za bolesť

nútiacu ľudí

potlačiť radosť

akoby cítili

že si ju nezaslúžia

strnulo upätí

vyjadriť len smútok

starosť

a podstatu

hanbiac sa

zahubia

názormi druhých

 

znie ako The most raw

má svoj svet

ako by mal

každý mať

zbabelí a neistí

uznania sa vzdať

ha! ten strach

stien v bublinách

aglutinácia v myšlienkach

 

ona však

nikam sa neponáhľa

vyviera z nej rytmus

potenciál celý

šansónu naplní

fascinácia

slabý úsmev

stvorený do seba

caress my skin

to je ona.