Prechádzam davom,
chýbaš mi.
Thajským marketom,
srdce mi zastaví.
Vtedy po prvý krát,
čo ma zabolelo.
Kráčam, keď zrazu
spoznávam… pieseň.
Zastavím seba.
Slzu už nestihnem.
Počúvam slová,
nemajú zmysel,
prečo ma ľúbi,
ja nie som ona.
Dlho mi trvalo,
kým som pochopila.
Bolo však neskoro,
už som zomierala.
„Nikto nepovedal,
že to bude ľahké.
Nikto však nevravel,
že to bude také ťažké.“
Keď ju hráš,
na klavíri v tržnici,
som tam zas
na thajskej ulici.
Navždy.