Ten oheň,
ktorý si zapálil,
ktorý ma chránil
ten si zahubil.
Ten plameň,
ten vo mne tlel
aj keď si odišiel
ešte dlho
spánok mi nechýbal,
ale ty áno.
Neodišiel si.
Poslala som ťa.
Preč,
zo strachu,
že zničím nás oboch
tak sa aj stalo.
Som už len troska
duch človeka
čo horel jasným svetlom
a svietil napriek hlasom
no miesto hudby
obsadil vietor
čo zvyšky pahreby
už iba zadusí.