Stojím na pláni
s vetrom v objatí
do diaľav ďalekých
mračím pohľad pozorný.
Temný obzor
tmavé oblaky,
západ vzdialený
hlúposťou zovretý.
Cítim tam kraje
temúce, pustnúce
plné ľudských
túžob úzkych.
Celý svet však hľadí
na bábky ľudských viet,
čo myšlienka to vidieť
každá veta krivá nota.
Okolo stojaci
tančiaci pajáci
boja sa bojovať
osud si obhájiť.
A niekto tam v pozadí
špinu za nechtami
so šampanským v pohári
čistí si ľudským zhrozením.
Oslavuje nemohúcnosť
hoc davov, no malých, kričiacich
plégii jeho rozumu
keď sa svet skúša mu postaviť.